Tuto myšlenkou nás nadchnul Bartek Dobrodej Krzewiński ve svém článku na Divoke.sk.
Čo by sa vám páčilo vo vašom okolí viac?
Hektár brezového či javorového lesa, v ktorom sa intenzívne zbiera miazga na pitie či výrobu javorového alebo brezového sirupu alebo monokultúrne polia kukurice či cukrovej repy, z ktorej sa vyrába cukor a glukózovo-fruktózový sirup? Asi každý by vo svojom okolí videl radšej zelený les. Samozrejme, z hektára chemicky ošetrovaného poľa je oveľa väčší výnos, dá sa na ňom dobre zarobiť a sme na to zvyknutí. Zbieranie miazgy, naopak, ľudia u nás spájajú s veľkým utrpením stromov (po prečítaní tejto knihy to tak snáď už nebude). Brezy zároveň prepúšťajú cez korunu veľa svetla, takže v takom brezovom háji sa môže dariť aj ďalším jedlým kríkom. Môžu tam rásť aj gaštany, vlašské orechy, ovocné stromy a úžitkové kríky pre všetkých. Takéto jedlé lesy by mohli rásť v mestách a v ich okolí a spĺňať tak aj rekreačnú funkciu. Brezový les patrí podľa mňa medzi tie najkrajšie! Takéto háje môžu bez holorubov rásť aj tisíce rokov. Keď strom prirodzene skončí svoj život, môže ostať stáť či ležať, a je množstvo druhov zvierat a húb, ktoré vyslovenie potrebujú pre život mŕtve drevo. Povalené stromy navyše milujú aj deti, skvele sa po nich lozí a hrá.. Bol by som veľmi rád, keby raz takto vyzerali štátne a obecné lesy v okolí miest. Študoval som lesníctvo, takže viem, že pre väčšinu lesníkov je najdôležitejšie vyprodukovať čo najviac kubíkov dreva a ťažko menia tento prístup, no štátne lesy patria všetkým, a dnes je práve omnoho väčší záujem o rekreačné funkcie lesa v okolí miest ako o tie hospodárske. Holoruby či lesné plantáže nie sú príjemným miestom na oddych po práci. Samozrejme, potrebujeme aj drevo, no všetkého s mierou.